Krvácajú vám ďasná? Dajte si pozor na paradentózu
Paradentóza, alebo parodontitída? S ktorým názvom ste sa už stretli a ktorý je vám cudzí? Možno to tak neznie, ale oba pojmy majú rovnaký význam. Paradentóza patrí k zastaralejšiemu a menej odbornému označeniu, zatiaľ čo parodontitída je terminologické označenie pre ochorenie parodontu, teda závesného aparátu zuba.
Poďme si ale povedať viac. V tomto článku si dozviete všetko o liečbe a prevencii tohto ochorenia, ale aj o tom, čo tá parodontitída vlastne je, ako vzniká a aké má príznaky.
Osnova článku
- Liečba paradentózy
- Mechanická liečba
- Chemická liečba
- Chirurgická liečba
- Ako sa chrániť?
- Prevencia je základ
- Pravidelné preventívne prehliadky
- Dostatočná ústna hygiena
- Prevencia je základ
- Najčastejšie otázky
- Paradentóza a parodontitída - čo to je?
- Aké sú príčiny paradentózy?
- Na aké rizikové faktory si dať pozor?
- Aké má paradentóza príznaky?
- Ako sa paradentóza diagnostikuje?
- TIP na záver
Zaujímavosti na úvod
- približne 47 % dospelých vo veku 30 a viac rokov má nejakú formu parodontálneho ochorenia
- s pribúdajúcim vekom sa výskyt parodontitídy zvyšuje
- približne 70 % dospelých vo veku 65 a viac rokov trpí na paradentózu
- u mužov sú ochorenia chrupu častejšie (cca 56 %) ako u žien (cca 38 %)
- približne 64 % fajčiarov trpí na parodontitídu
- zdroj informácii cdc.gov/oralhealth
Liečba paradentózy
Najčastejšie býva parodontitída výsledkom nesprávne prevádzanej či nedostatočnej ústnej hygieny. Vyššie množstvo zubného povlaku je živnou pôdou pre baktérie, ktoré narúšajú zubnú sklovinu a dráždia ďasno. Vzniká zápal a ochorenie sprevádzané nepríjemnými príznakmi.
Dobrou správou je, že každá forma paradentózy sa dá liečiť. Jej vyššie štádia však môžu napáchať nenávratné škody, a preto je vhodné dbať na prevenciu. O tej si ale povieme nižšie.
V prípade, že sa zub ešte dá zachrániť, a teda ochorenie ešte nie je v závažnej forme, máte niekoľko možností liečby.
Mechanická liečba
U vášho zubného lekára, prípadne u dentálneho hygienika, vám môžu zubný povlak s baktériami spôsobujúcimi zápal bezpečne odstrániť. Robia to buď ručnými nástrojmi, prípadne ultrazvukom, tak, ako keď vám robia bežnú dentálnu hygienu či odstraňujú zubný kameň.
Toto čistenie sa bude podľa potreby opakovať niekoľko sedení a okrem samotného čistenia vám budu zuby aj leštiť, prípadne fluorizovať. Táto liečba je vhodná a dostačujúca najmä v začiatkoch parodontitídy.
Chemická liečba
Bežné čistenie a výplachy môžu pomôcť, no zápal nevyliečia. Ich mechanické uvoľnenie je potrebné, no následne je vhodné pri niektorých formách pokračovať chemickou liečbou, presnejšie výplachom. Tento výplach sa robieva látkou chlórhexidín. Chlórhexidín nájdete aj v zubných pastách, géloch či roztokoch na výplach ústnej dutiny. Obsahujú ich niektoré prípravky značiek Parodontax, Curasept či Corsodyl.
LEKÁRNICI ODPORÚČAJÚ:
LACALUT AKTIV zubná pasta ochrana ďasien & jemné bielenie 1x75 ml
4.60 €
LekarenTriVeze
SENSODYNE RAPID zubná pasta 1x75 ml
4.89 €
LekarenTriVeze
Sensodyne Repair & Protect 75 ml
4.70 €
Najlekaren
Parodontax Fluoride
3.47 €
Najlekaren
Parodontax kompletná ochrana Extra Fresh zubná past 75 ml
4.55 €
Najlekaren
Parodontax Whitening zubná pasta 75 ml
4.55 €
Najlekaren
Elgydium Antibacterial zubná pasta 75 ml
5.23 €
Najlekaren
Curaprox Enzycal Zero zubná pasta 75 ml
3.75 €
Najlekaren
Lacalut Aktiv zubná pasta 100 ml, Akcia
2.65 €
Najlekaren
Chirurgická liečba
Chirurgická liečba býva akousi poslednou záchranou a využíva sa len zriedka. Najskôr sa postupuje mechanická a podporná chemická liečba a až v prípade, kedy neuspejú a zápal nezastavia, prichádza na rad chirurgická liečba.
Chirurgicky sa lieči postihnutý parodont kyretážou mäkkých tkanív, prípadne riadenou kostnou regeneráciou. Chirurgické zákroky však môžu byť aj preventívne, a to po úspešnej liečbe.
Ako sa chrániť?
Či už ste si paradentózou prešli, alebo sa u vás prejavili jej prvé príznaky, jedno je isté. To najlepšie, čo môžete pre svoj chrup urobiť, je pravidelne sa oň starať. Základom je teda prevencia v podobe pravidelnej hygieny a starostlivosti o ústnu dutinu.
Prevencia je základ
Prevencia je dôležitá ako v prípade predchádzania ochorenia, tak aj v prípade už vyliečeného ochorenia. Pretože, ak ste si už aj parodontitídu zažili a vyliečili, stále to neznamená, že už sa nikdy nevráti. Berte to ako upozornenie, že váš chrup potrebuje lepšiu starostlivosť.
Pravidelné preventívne prehliadky
Pravidelné preventívne prehliadky u vášho zubného lekára netreba podceňovať. Raz ročne je hradená zdravotným poistením, čo býva pre bežný chrup viac než postačujúce. Ako sme už spomenuli, práve pri bežnej prehliadke vám vie zubár odhaliť prvé príznaky parodontitídy a následne ich tak môže začať liečiť. V tomto prípade bude liečba jednoduchšia a rýchlejšia, než keby ste to podcenili a prišli až s ťažšou formou ochorenia.
Dostatočná ústna hygiena
Niektorým ľuďom stačí pravidelná zubná hygiena absolvovaná doma a iní nedopustia na dentálnu starostlivosť vykonávanú odborníkmi. Pri oboch je dôležitá pravidelnosť a správna technika čistenia zubov.
NÁŠ TIP:
Aloclair roztok 1x120 ml
8.45 €
LekarenTriVeze
DENTACOL roztok na zuby a ďasná 1x20 ml
7.94 €
LekarenTriVeze
ELUDRIL CLASSIC ústna voda 1x200 ml
6.17 €
LekarenTriVeze
GUM PAROEX (CHX 0,06 %) ústna voda 1x500 ml
6.50 €
LekarenTriVeze
LISTERINE GREEN TEA ústna voda 1x500 ml
7.48 €
LekarenTriVeze
Oral-B Pro-Expert DEEP CLEAN ústna voda, Mild mint, 1x500 ml
4.12 €
LekarenTriVeze
Lacalut aktiv 300 ml
5.10 €
Najlekaren
Eludril CLASSIC ústní voda 1l
23.84 €
Najlekaren
Najčastejšie otázky
Na záver sme si pre vás pripravili odpovede na najčastejšie otázky ohľadom parodontitídy.
Paradentóza a parodontitída - čo to je?
Názvy paradentóza a parodontitída označujú dlhodobé ochorenie parodontu, teda závesného aparátu zuba. Práve toto ochorenie býva častou príčinou vypadávania zubov, nakoľko ničí závesný aparát zuba. Môže pritom postihovať jeden zub, ale aj celý chrup.
Paradentóza alebo parodontitída je zápalové ochorenie, ktoré je spôsobené najmä bakteriálnou infekciou. Skoré štádiá tohto ochorenia sa nemusia prejavovať nijakým spôsobom, no neskôr to spozorujete na citlivosti, bolesti či kývaní zubu.
Aké sú príčiny paradentózy?
Ako sme už spomenuli, parodontitída vzniká zápalom a infekciou v ďasne, ktoré postihne aj závesný aparát zubu. Toto ochorenie môže mať viacero príčin. Často vznikne na základe nedostatočnej hygieny ústnej dutiny, kedy prítomnosť zubného povlaku vyvolá zápal. Tento zápal začína na ďasne a postupne preniká do ostatných oblastí závesného aparátu zuba.
Za vznikom paradentózy sa môže skrývať aj užívanie niektorých druhov liekov, prípadne niektoré vážne ochorenia, ako je cukrovka. Takisto na zdravie vášho chrupu vplývajú aj rôzne metabolické poruchy. V neposlednom rade môže svoje urobiť aj genetika.
Na aké rizikové faktory si dať pozor?
Existujú prípady, kedy vám ani pravidelná ústna hygiena nemusí pomôcť a parodontitída sa objaví aj u vás. Môže totiž vzniknúť aj na základe niektorých faktorov, prípadne ich kombináciou.
Rizikové faktory ovplyvňujúce vznik paradentózy
- nedostatočná ústna hygiena
- genetická predispozícia
- zvýšená tvorba zubného kameňa
- vyšší vek
- zmeny na ďasnách
- chybné korunky
- protézy, ktoré dostatočne nesedia
- úrazy
- hormonálne vplyvy
- cukrovka
- metabolické poruchy
- vírusové infekcie
- fajčenie
- nadmerné užívanie alkoholu
- nadmerné množstvo zubného kameňa
- neliečený zubný kaz
- zlé stravovacie návyky
- choroby tráviaceho traktu (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída)
- a iné
Dobrou správou je, že ani v prípade, že na vás tieto faktory sedia, nemusíte trpieť na ochorenie ďasien. Všetko je to najmä o kvalite ústnej hygieny a o genetickej predispozícii a citlivosti vášho chrupu.
Aké má paradentóza príznaky?
Počiatočné štádium paradentózy sa nemusí hneď prejaviť. Medzi prvé príznaky však patrí krvácanie ďasien, ktoré sa objavuje najčastejšie pri čistení zubov, prípadne aj počas jedenia. Ďalším častým príznakom býva zápach z úst. U fajčiarov je tento príznak niekedy menej postrehnuteľný, nakoľko ho nikotínový zápach prebije.
Medzi ďalšie príznaky začínajúcej paradentózy bývajú aj mierne opuchnuté a začervenané ďasná. Už pri klasickej zubnej prehliadke vám dokáže zubár nájsť takzvané parodontálne choboty, ktoré vznikajú práve v dôsledku narušenia zubného aparátu. Pacienti sa väčšinou odvolávajú na zvýšenú citlivosť na chlad a teplo.
V pokročilom štádiu parodontitídy sa môže objaviť aj bolesť a tvorba hnisu, prípadne dokonca kývanie zubu. Tieto prejavy poukazujú na šíriacu sa infekciu, ktorá si vyžaduje urýchlenú liečbu. Hlavným príznakom je však krvácanie ďasien, ktoré netreba podceňovať.
Na aké príznaky si teda treba dať pozor?
- krvácanie ďasien
- zápach z úst
- mierne opuchnuté a začervenané ďasná
- parodontálne choboty
- odhaľovanie krčkov zubu
- zvýšená citlivosť zubov na chlad a teplo
- bolesť
- tvorba hnisu
- kývanie zubu
Ako sa paradentóza diagnostikuje?
Hneď, ako sa u vás objavia prvé príznaky, by ste mali navštíviť vášho zubného lekára. Ak sa ale príznaky aj neobjavia, prípadne ich podceníte, zubár na toto ochorenie príde už aj pri bežnom vyšetrení zubov.
Ak si to prípad vyžaduje, diagnózu vám môže potvrdiť RTG vyšetrením chrupu. RTG snímok ukáže stav vašich ďasien a kostí a takisto môže potvrdiť vznik infekcie či zápalových procesov v pokročilom štádiu ochorenia.
Pri vyšetrení taktiež hodnotí bolesť a kývanie zubov, krvácanie ďasien či množstvo zubného povlaku. Následne sa ešte zvyknú diagnostikovať aj parodontálne choboty, ktoré sa vyšetrujú parodontálnou sondou, a takisto sa môže spraviť test na prítomnosť baktérií.
TIP na záver
Čistenie zubov dvakrát denne mäkkou kefkou s použitím medzizubnej kefky a správnej zubnej pasty vám zaručí tú správnu prevenciu nielen pred paradentózou, ale aj pred zubnými kazmi a inými ochoreniami zubov a ďasien. Takisto je vhodné čistiť si aj jazyk a pri čistení zubov si kefkou poriadne pomasírovať aj ďasná.